Tretiu júlovú nedeľu privítal don Marek Michalenko na detskej svätej omši vzácneho hosťa, dona Petra Timka, provinciála saleziánov na Slovensku. Prišiel spolu so svojim zástupcom, donom Petrom Jackom, aby uviedol do úradu nového direktora saleziánskej komunity a diela v Novej Dubnici, dona Františka Kuboviča. Ten bol zároveň pred časom zvolený aj ako nový direktor miestneho oratória a mládežníckeho strediska.
„Verím, že spoločne vytvoríme spoločenstvo, ktoré sa chce v túto 15. nedeľu v období cez rok modliť aj za nového direktora tejto komunity a tohto strediska v Novej Dubnici a to je don František a zároveň ďakovať za službu odchádzajúceho direktora, dona Mareka Michalenka“, povedal v úvode svätej omše don Peter Timko.
Po evanjeliu, kde zaznelo podobenstvo o rozsievačovi, nasledovala homília provinciála. Ten vo svojom príhovore upriamil pozornosť veriacich na postoje, ktoré môžeme vidieť na rozsievačovi, našom nebeskom Otcovi.
Ako prvá sa nám ponúka vnútorná sloboda, sloboda ísť ku všetkým, podobne ako don Bosco, najmä k tým najchudobnejším, k tým, ktorí majú možno problém počúvať. Rozsievač v podobenstve nepozerá, do akej pôdy seje. S tým súvisí druhý postoj a to, byť nezištne štedrý. „Dávam, aj keď možno ten výsledok, tá „investícia“, sa ukáže ako nie ekonomická. Ale láska nie je ekonomická, láska nepočíta. Logika Božieho kráľovstva je práve tá štedrosť nezištnej lásky“, povedal don Timko. Tretí postoj trochu predbieha čítania z evanjelia. Ako budeme počuť nasledujúcu nedeľu, v noci prichádza nepriateľ a zasieva kúkoľ. „Sloboda rozsievača je aj v tom, počítať s tým, že je tu prítomné aj zlo, je tu prítomné niečo v čom sa nedarí, je tu prítomná slabosť, hriech. Nebáť sa toho, že niečo môže byť aj zlé, že príde nepriateľ a do toho nášho snaženia zaseje niečo, čo to celé kazí,“ povedal predstavený saleziánov na Slovensku. Vnútorná sloboda rozsievača je v tom, že sa nezľakne tohto kúkoľa. A dodal, že „Salezián má byť zdravý, veriaci optimista, ktorý nebedáka, nesťažuje sa, ale dokáže aj v tomto svete, kde je veľa slabostí, hriechu, kde nepriateľ stále zasieva kúkoľ, dokáže, vďaka vnútornej slobode, stále ísť ďalej.“
Po homílii nový direktor podľa predpisov Cirkvi zložil vyznanie viery, ku ktorej má viesť aj tých, ktorí sú mu zverení – bratia v komunite a všetci čo navštevujú saleziánske stredisko a farnosť. Po krátkom zastavení medzi veriacimi po svätej omši v čajovni miestneho strediska nasledoval komunitný obed a bratské rozhovory. Poobede sa už direktori, bývalý i nový, spolu s provinciálom a jeho vikárom venovali samotnému odovzdávaniu služby direktora a všetkému, čo s tým, podľa vnútorných predpisov spoločnosti, súvisí.