Prvý deň Víkendu vďačnosti sa niesol v znamení očakávania osláv a radostných stretnutí. Samotný Víkend vďačnosti začal podvečer, otvorením registrácie. Bratislavské stredisko na Mamateyovej postupne zaplavilo viac ako 700 registrovaných účastníkov, ktorí zároveň dostali aj merch – mikinu, vak a fľašu s logami víkendu či storočnice. Spoločné stretnutia dopĺňali aktivity v chill zóne – loptové a iné hry, fotokútik, motokáry a ďalšie.
Moderátori večera poďakovali mladým, že sa rozhodli saleziánom vyjadriť vďačnosť svojou prítomnosťou.
Prvý večer uzatvorila animovaná adorácia. Stovky účastníkov na hodinu stíchlo, aby pokľaklo pred Sviatosťou Oltárnou. Silu momentu opísal aj don Stefano Martoglio, vikár hlavného predstaveného Saleziánov dona Bosca, ktorý po skončení vyšiel na pódium, aby povedal večerné slovko: „Ďakujem, že som s vami mohol prežiť tento moment, dotkli ste sa môjho srdca. Vaša duchovnosť je nádherná,“ povedal a dodal: „Nezabudnite sa vždy, vo všetkom, čo prežívate, obracať na Ježiša. Boh je stále s vami, vo všetkom, čo prežívate. Dôverujte Ježišovi a Panne Márii a uvidíte, čo sú zázraky.“
Druhý deň Víkendu vďačnosti sa niesol v znamení osláv saleziánskej rodiny. Tie sa začali svätou omšou v Gopass Aréne, ktorú zhruba do dvoch tretín zaplnili všetky generácie. Hlavným celebrantom bol otec provinciál Peter Timko. V úvode privítal bratov, sestry saleziánky, členov ostatných zložiek saleziánskej rodiny, prítomných mladých a hostí – vikára saleziánov, dvoch bývalých slovenských provinciálov Vladimíra Feketeho a Karola Maníka, ako aj provinciálov zo štyroch poľských provincií a z Nemecka.
Slávnostným kazateľom bol vikár hlavného predstaveného Saleziánov dona Bosca don Stefano Martoglio. V kázni prepojil čítania, ktoré zazneli, so životom dona Bosca, s jeho prežívaním viery. Vyzdvihol tri myšlienky, ktoré saleziánsku rodinu môžu sprevádzať na ceste vďačnosti. Prvou bolo prežívanie vedomia, že Pán sa o stará o všetkých: „Prítomnosť Boha sprevádza život každého jedného z nás. Vždy. Don Bosco mal túto skúsenosť a chce nám ju odovzdať. Pozýva nás, aby sme verili v Božiu prítomnosť v našom živote. Nazýval ju Prozreteľnosť,“ uviedol don Martoglio.
Druhou myšlienkou boli slová sv. Pavla, ktorý hovorí – neznepokojujte sa, nemajte strach. „Pán nás pozýva – buď pokojný, dôveruj Bohu a uč sa o tomto pokoji hovoriť aj druhým. Don Bosco nám do druhého storočia odkazuje: prežívajte pokoj a tým buďte svedectvom pre ľudí, ktorých nám Pán posiela do cesty.“
Treťou myšlienkou je, že Pán všetkých pozýva, aby sme boli svedkami jeho lásky tým, že budú evanjelizovať výchovou. „Dajte si záležať na starostlivosti o najmenších a zmeníte svet,“ uzatvoril don Martoglio.
Druhá časť sobotného programu patrila slávnostnému ceremoniálu, ktorý zastrešil salezián Juraj Kovaľ v spolupráci s režisérom Romanom Maturkaničom. Prítomní mali možnosť sledovať defilé kultúrneho programu zloženého z krátkych skečov, video dokrútok a rozhovorov s vybranými členmi saleziánskej rodiny. Ceremoniál hudobne sprevádzali Petr Špatina, známy svojou hrou na pohároch naplnených vodou, aj Slávka Tkáčová s kapelou.
Deň ukončili športové turnaje, muzikál Bola raz jedna klietka a párty v stredisku na Trnávke do neskorých nočných hodín.
Špeciálnym momentom soboty bolo „večerné slovko“ otca provinciála. Prítomných prekvapil posolstvom pre saleziánsku rodinu na Slovensku priamo od Svätého Otca.
Vyvrcholením osláv bola nedeľná svätá omša v národnej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Mladí hneď zrána nastúpili v Bratislave do autobusov, aby aj oni putovali na toto miesto, ktoré pre saleziánsku rodinu tak veľa znamená a kam na deň presne pred 100 rokmi prišli prví saleziáni – don Viliam Vagač a don Jozef Bokor.
Hlavným celebrantom svätej omše bol apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Nicola Girasoli. Na úvod kázne sa otec nuncius prítomným prihovoril v slovenčine, aj keď pochádza z Talianska. Upriamil pozornosť účastníkov na to, že ten sen, ktorý začal pred 100 rokmi, stále trvá do dnešných dní. Neskôr už v taliančine poukázal na to, že saleziáni mali veľkú úlohu pri výchove mladých na Slovensku.
Nezabudol spomenúť aj mučeníka – bl. Titusa Zemana: „Sto rokov bolo slávnych, ale boli poznačené aj utrpením a úzkosťami. Týchto sto rokov vzbudzuje obdiv aj dojatie. Koľko tam bolo úspechov, ale aj ťažkostí. Korunou tohto svedectva je príbeh Titusa Zemana.“
Na záver sa poďakoval bratom a saleziánskej rodine a povzbudil ich k radosti a snívaniu: „Ďakujeme za to čo robíte, ale treba sa pozerať dopredu, na ďalších 100 rokov. Naďalej snívajme, ako sme doteraz snívali. Snívajme s donom Boscom.“
Nenápadným, no dôležitým koncelebrujúcim kňazom na slávnosti bol aj 101-ročný don Jozef Hrdý známy ako don José (keďže dlhé roky pôsobil v Chile). Je tak aj symbolicky tvárou storočnej prítomnosti saleziánov na Slovensku, keďže pri príchode prvých saleziánov mal už 1 a pol roka.
Svätú omšu koncelebrovali aj don Stefano Martoglio, arcibiskup trnavskej diecézy Mons. Ján Orosch ako i saleziánsky biskup Mons. Vladimír Fekete, ktorý je pastierom cirkvi v Azerbajdžane.
Pre chorobu museli odvolať svoju účasť viacerí biskupi, preto biskup rožňavskej diecézy, Mons. Stanislav Stolárik, poslal saleziánom list, v ktorom obzvlášť ďakoval za ich službu vo svojej diecéze. Zaznelo aj poďakovanie, ktoré poslali členovia komunity Pápežského slovenského ústavu a kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Ústav tento rok oslavuje 65. výročie založenia slovenského gymnázia – malého seminára v Ríme pri Katakombách sv. Kalixta. Za jeho vznikom stoja slovenskí saleziáni v exile.
zdroj: saleziani.sk