Noc pred Veľkonočnou nedeľou Pánovho zmŕtvychvstania sa slávi veľkonočná vigília. Slovo pochádza z latinčiny a znamená bdenie alebo noc pred slávnosťou. Práve v túto noc vstal Ježiš Kristus z mŕtvych. Preto sa veriaci našej farnosti zišli na tomto liturgickom slávení, ktorým sa sprítomnilo Ježišovo zmŕtvychvstanie. Podľa evanjeliového povzbudenia čakali farníci Pána s horiacimi sviecami v rukách.
Prvá časť liturgie, liturgia svetla začala vonku. V kostole boli zhasnuté všetky svetlá a ľud sa zhromaždil okolo ohňa, od ktorého sa zapálila veľkonočná svieca Paškál – symbolizujúca vzkrieseného Krista. Svetlo sviece žiarilo do tmy noci a zaháňalo jej tmu, lebo aj Kristus prišiel na svet, ako svetlo pre ľudí a zaháňa temnotu hriechu. Táto svieca sa niesla v sprievode a od jej svetla si zapálili sviece aj ostatní prítomní. Znázorňuje to, že kresťanské povolanie má svoj základ vo vzkriesenom Ježišovi Kristovi a že veriaci sú povolaní jeho svetlo prinášať ďalším bratom a sestrám.
Na zvolanie kňaza: „Svetlo Kristovo“ odpovedali prítomní spoločne: „Bohu vďaka“. Po treťom zvolaní sa zažali aj svetlá v kostole. Obradom svetla vyjadrili veriaci prechod z tmy hriechu do svetla milosti. Túto milosť zaslúžil všetkým Ježiš Kristus svojím krížom a zmŕtvychvstaním. Po príchode sprievodu do kostola nasledoval veľkonočný chválospev – Exultet. Všetci stáli so zažatými sviecami na znak toho, že prijali svetlo Krista do svojho života.
Ďalšou časťou slávnosti bola liturgia slova. Počas piatich čítaní zo Starého zákona prítomní uvažovali, ako Boh ochraňoval svoj ľud v minulosti. Po každom čítaní sa spieval vhodný žalm, ktorý pomohol hlbšie prežiť prečítaný text. Po žalme nasledovala modlitba kňaza, pri ktorej všetci stáli. Po výzve: „Modlime sa“ sa všetci v duchu modlili inšpirovaní Božím slovom, aby aj ich Boh sprevádzal v ich živote. Nasledovala oslavná pieseň „Sláva Bohu na výsostiach…“, spojená so zvonením zvonov, ktorou prítomní vyjadrili veľkú radosť zo vzkriesenia Ježiša. Po nej nasledovala modlitba a čítanie z Nového zákona, z listu Rimanom, v ktorom svätý Pavol povzbudzuje uvedomiť si hodnotu krstu. Po tomto čítaní zaspievali všetci slávnostné aleluja. Zavŕšením všetkých čítaní bolo evanjelium, ktoré zvestuje Pánovo zmŕtvychvstanie.
Po homílii, príhovore kňaza, pokračovalo slávenie treťou časťou veľkonočnej vigílie, krstnou liturgiou. Od pradávnych čias práve v túto noc prijímali katechumeni sviatosť krstu. Liturgický sprievod sa odobral ku krstiteľnici a nasledovali litánie ku všetkým svätým. Po posvätení krstnej vody si veriaci obnovili svoje krstné sľuby pri zapálených sviecach. Napokon boli pokropení krstnou vodou, aby si živšie uvedomili svoje znovuzrodenie v krste.
Slávnosť pokračovala modlitbami veriacich, t.j. prosbami a slávením Eucharistie. V sprievode sa priniesli obetné dary. Pri obetovaní mohli veriaci položiť v duchu na oltár všetky svoje radosti, žiale, úspechy i sklamania, ale predovšetkým svoje srdcia.
V našich krajoch sa, podľa dávnej tradície, po prijímaní koná procesia – sprievod na oslavu vzkrieseného Pána. Je to výzva celému stvoreniu, aby sa pripojilo k triumfu Víťaza nad smrťou. Kňaz niesol Sviatosť v sprievode miništrantov cez kostol a vyšiel von, aby dal požehnanie mestu a okoliu. Všetci veriaci ho nasledovali. Keď sprievod vošiel naspäť do kostola, spieval sa hymnus „Teba, Bože chválime“ a pieseň „Ctíme túto Sviatosť slávnu“. Následne kňaz udelil požehnanie so Sviatosťou Oltárnou, čím sa táto vigília zakončila. Záver patril mariánskej antifóne – Raduj sa, nebies Kráľovná, pochádzajúcej z 10. storočia.
Foto: Richard Klánek
