Štvrtkom Svätého Týždňa, známym tiež ako Zelený štvrtok, vstúpila Cirkev do najposvätnejšej časti liturgického roka – Veľkonočného Trojdnia. Vo Farnosti svätého Jozefa Robotníka u saleziánov v Novej Dubnici sa zišli veriaci okolo hlavného celebranta, ako kedysi apoštoli okolo Ježiša a zúčastnili sa na eucharistickej hostine, ktorá je predobrazom večnej hostiny v nebi.
Pozornosť sa zamerala najmä na tajomstvá, ktoré sa v tejto omši zvlášť uctievajú – ustanovenie Eucharistie a ustanovenie sviatosti kňazstva a tiež na prikázanie Pána Ježiša o bratskej láske. Počas oslavnej piesne „Sláva Bohu na výsostiach“ sa rozozvučali zvony a organ slávnostným spôsobom, aby potom umĺkli až do oslavy vzkriesenia počas Veľkonočnej vigílie.
V 13. kapitole evanjelia podľa Jána, sú zachytené slová Ježiša Krista pri poslednej večeri – „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“. Ježiš si totiž zobliekol odev, vzal plátennú zásteru, nalial vody do umývadla a začal učeníkom umývať nohy, čím im dal príklad služby a pokory. Preto si aj kňaz počas tejto svätej omše odložil rúcho, aby urobil podobne vybraným mužom vo farnosti.
Nasledovala liturgia Eucharistie, ktorú práve v tento deň Ježiš konal pred svojím umučením. Sprievodom s Najsvätejšou sviatosťou si veriaci pripomenuli odchod Ježiša po poslednej večeri do Getsemanskej záhrady. Následne kňaz odniesol oltárnu plachtu, kríž a sviece z oltára, čo symbolizuje Ježišovu opustenosť počas modlitby v Getsemanskej záhrade a jeho obnaženosť pri bičovaní a ukrižovaní.
Foto: Richard Klánek
