Podľa tradície Cirkev v Piatok utrpenia Pána neslávi svätú omšu, pretože ju krvavým spôsobom na kríži slúži sám Pán Ježiš. V tento deň sa slávia obrady, sprítomňujúce Kristovu vykupujúcu smrť. Na začiatku obradov bol oltár obnažený a svätostánok prázdny. Kňaz s asistenciou v tichosti pristúpili k oltáru, kde si hlavný celebrant ľahol tvárou k zemi, čo symbolizuje pokorenie sa človeka pred Bohom, svojím Stvoriteľom a Vykupiteľom. Tento úkon, zvaný tiež prostrácia, je vyjadrením žiaľu a bolesti Cirkvi nad smrťou svojho Pána.
Nasledovala liturgiu slova, t.j. čítania zo Svätého Písma, príhovor kňaza a modlitby veriacich – prosby. Tie boli dlhšie ako zvyčajne. Pochádzajú od prvých kresťanov a môžu byť akýmsi vzorom prosebnej modlitby. Učia veriacich byť vnímavými nielen na svoje osobné potreby, ale i na potreby spoločenstva veriacich ako aj na potreby celého ľudstva.
Druhou časťou liturgie bola poklona svätému krížu. Zahalený ho k oltáru priniesol sprievod miništrantov. Následne tento symbol vykúpenia, no zároveň nástroj výkonu trestu smrti kňaz postupne odhaľoval. Po odhalení si kríž, nástroj spásy a znak života a nádeje, uctil najskôr hlavný celebrant a následne ostatní kňazi, miništranti a veriaci.
Kto si v tento deň zbožne uctil svätý kríž, mohol za obvyklých podmienok získať i úplné odpustky. Poslednou časťou piatkových obradov bolo sväté prijímanie. Na záver veriaci neprijali tradičné požehnanie, ale mali možnosť na chvíľu zotrvať v osobnej modlitbe, po ktorej sa v tichosti jednotlivo rozišli.
Foto: Richard Klánek