Byť služobníkom oltára bolo niekedy pomerne jednoduchou záležitosťou. Mnohí chodili miništrovať, takže chalan prirodzene túžil do tejto partie patriť. Dnes to ale je už o niečom inom. Prísť miništrovať, to už chalana niečo stojí. Ponajprv, chce to riadnu odvahu. Veď málokto v jeho veku si trúfne postaviť sa v kostole pred všetkých, aby im bol na očiach. Aj dospeláci majú problém prísť dopredu prečítať lekciu, nieto potom malé deti. Nehovoriac o tých, čo nemajú odvahu ani do kostola vkročiť, ale ostávajú radšej vonku, alebo nanajvýš niekde pozašívaní vzadu. Vyžaduje si to aj prichádzať skôr. To tiež je problémom aj pre dospelákov. Dve minúty pred začiatkom omše sa odrazu všetci hrnú do kostola. Ale mništrant, ten musí prísť skôr. A tých ťažkostí by sme takto mohli menovať hneď niekoľko.
Aj preto, získať chlapcov pre miništrovanie, nie je jednoduché. V komunite sme sa preto rozhodli, ponúknuť chlapcom najprv silný zážitok spoločenstva radosti, aby potom „povinnosť“ miništrovania bola ľahšia.
Don Ondriaš a don Wallner prichystali túto sobotu pre miništrantov bohatý program. Okrem náučnej časti boli nachystané aj súťaže a rôzne zábavné disciplíny, aby mali chalani radosť. Pomocnú ruku priložili aj animátorky, ktoré napiekli sladučké palacinky. To je tiež dôležité, aby sa chlapci cítili dobre, nesmie byť predsa v žalúdku prázdno. No a napokon, všetko zakončili spoločnou modlitbou v kostole, aby nezabudli na to najpodstatnejšie. Máme nádej, že chlapci prídu aj nabudúce a že budú aj radi miništrovať. A pravdaže, radi privítame aj ďalších.
